lukaskov blog

že som vlastne nič nepovedal. Lebo kresťanský boh je veľmi nepravdepodobný (takže sa oplatí chovať, ako keby neexistoval) a taký iný boh, spoločný pre všetkých, zasa nemá nejaké vlastnosti, ktoré by mali ovplyvňovať naše konanie.

že sa máme chovať, ako keby boh neexistoval, lebo ak existuje tak nevieme, čo od nás chce.

že sa máme chovať, ako keby boh neexistoval, lebo ak existuje tak nevieme, čo od nás chce.

ak boh niečo chcel odo mňa, mal mi to povedať tak, aby som tomu rozumel. Keďže mi nič nepovedal, nenesiem pred ním žiadnu zodpovednosť za svoje konanie.

že ty uvažuješ o zlých mimozemšťanoch a (zdá sa) o škodlivých baktériách, kdežto Boh (aspoň ten, v ktorého veria kresťania) je dobrý, dokonca kresťania vravia, že Boh je láska, a tá, zdá sa aspoň v stopovom množstve na tomto svete jestvuje...
Čo tak skúsiť aplikovať tvoje analógie na vyvrátenie existencie diabla, hm??? ;)

2 kaktus: Ja to tu mám tak, ako sestko - len ako poznámky, aby som na svoje myšlienky nezabudol.

2 hogo: Začnem diablom - moje analógie by mali asi rovnaký výsledok, ani diabol podľa nich neexistuje. K tým analógiám - môžme uvážiť niečo pozitívne. Povedzme dobrých mimozemšťanov a dobré baktérie ktoré môžme využiť (napadá ma teraz pleseň penicillium, ale to nie je baktéria). Takže omyl mojich analógií nie je v tom, že by boli iba o zlých veciach, lebo aj tieto analógie o pozitívnych veciach stále spĺňajú svoju úlohu - ukazujú, že ľudia, keď niečo nepoznali (pozitívny účinok penicilínu), tak sa chovali, ako keby neexistoval.

Dokončím vetu: No a my nevieme, či existuje boh, a preto by sme sa mali chovať, ako keby neexistoval.

Keďže nevieme, či existuje boh, chovajme sa tak, ako vždy, keď nevieme, či niečo (ne)existuje: pripusťme obe možnosti...

viera je niečo iné ako vedecky (empiricky-skúsenostne) dokázaná skutočnosť...je zaujímavé, že nás doslova prosíš o to, aby sme ti tvoj názor vyvrátili...ty sám musíš cítiť, či v Boha veríš alebo nie, pokiaľ budeš hľadať nejaké dôkazy o jeho existencii, nikdy neprekročíš hranicu faktickej skutočnosti (čo som istého času robila aj ja a robili to myslitelia odjakživa, no dosiaľ nie je možné dokázať ani vyvrátiť existenciu Boha, na tom to ani nestojí)...otázka znie inak, nie ako sa máš chovať, ale ako to cítiš...a ešte niečo, Boh prehovára k ľuďom cez ich modlitbu a vieru, ak neveríš, nepočuješ, ja ho nepočujem, ale viem žiť aj bez toho, len je to oveľa ťažšie;)...

čo to podľa teba znamená, chovať sa tak, ako by neexistoval? to isté ako byť neľudský a chovať sa hriešne v zmysle veriacich? Neveriaci síce nepociťujú tlak pekelných trestov, no napriek tomu sa môžu držať morálnych zásad, alebo iných, ktoré si vážia napr. ľudský život a väčšina z nás má svedomie a pocit viny, ak urobí niečo, čo sa z týchto zásad vymyká...ja sa správam tak, ako by neexistoval a nie je to podľa mňa až také zlé;)a napadla mi veta z jedného českého filmu, v ktorej jedna postava (myslím, že Bolek Polívka) hovorí, že verí aj v to, že niečo existuje, aj keď to nikdy nevidel xi xi

Mne nejde o pripúšťanie alebo nepripúšťanie toho, či boh existuje alebo neexistuje. Len o to, ako sa mám správať. To je trošku rozdiel. Samozrejme, možné sú obe varianty.

Viera je jedine dokázaná skutočnosť. Veriť = pokladať za pravdivé. Za pravdivé zvyčajne pokladáme len doložené veci. Doložené každým overiteľnými jednoduchými predpokladmi. Veriť v neoverené veci nemá zmysel. A môj článok nie je o sporení sa o veciach, ktoré nie sú zatiaľ overiteľné. K ostatným veciam z tvojho príspevku sa vyjadrím možno neskôr.

medzi vierou a vedou je dosť veľký rozdiel, ak ti ide o argumenty, ktoré podporujú existenciu Boha, tých je vo filozofii nespočetne veľa...predpoklad však nie je doložená "vec", keď niečo predpokladáš, tak skôr vyslovuješ hypotézu, ako dokazuješ a predpokladáš na základe určitých skúseností, faktov, poznatkov...pokladať za pravdivé môžeš aj nepravdivú vec, ale ako zistíš, čo je nepravdivé, ak ty sám si tým, kto určuje, čo je pravdivé a čo nie?

Presne na túto otázku som si odpovedal v prvom príspevku pod článkom. Čo to znamená chovať sa, ako keby boh neexistoval? Byť hriešny v zmysle veriacich? Ale to by som najprv musel predpokladať, že ten boh, ktorý neexistuje, je kresťanský. Ak existuje boh, je to boh kresťanský? Nemôže existovať ďalších 500 miliónov rôznych druhov bohov, alebo len taký boh, ktorý proste je a nestará sa o to, či tu páchame nejaké hriechy? Treba vybrať boha, podľa ktorého môžme určiť svoje správanie a potom má význam hovoriť, či sa podľa jeho normatív chováme alebo nie.

Keď som písal článok, mal som na mysli kresťanského boha, ale ten neexistuje. Takže som vlastne o ničom nemusel písať.

ako sa máš správať....tvoje správanie by malo byť asi motivované, to znamená, že ak veríš v Boha, mal by si sa správať podľa toho (no nemusíš, veriaci si je zvyčajne vedomí, že ho za hriech postihne trest a aj v mene viery sa napáchali rôzne zverstvá)...ak v neho neveríš, vyberáš si motiváciu svojho správania, a to je podmienené tvojou výchovou, spoločnosťou, v ktorej žiješ a predispozíciami (vlastnosťami, ktoré si geneticky zdedil), no aj v tomto prípade sa teoreticky môžeš správať úplne inak...podľa jedného filozofa (J. P. Sartre) jedine TY sám určuješ, kto si, je iba na tebe, čo zo seba urobíš....preto som ti napísala, že nie je dôležité opierať sa o dôkazy existencie Boha, ale to, či veríš alebo nie, že existuje a potom, v akého Boha veríš...a tiež, že k veriacim Boh prehovára, cítia jeho vôľu a to, ako by sa mali správať...

kresťanský Boh neexistuje? máš nejaký dôkaz?

v Boha, konkrétneho Boha, je to pre neho jednoduchšie, inak by nebol až taký rozdiel medzi veriacim a morálne konajúcim človekom...a bolo aj učenie, ktoré verilo naraz v dvoch Bohov- boha dobra a boha zla (tzv. manicheizmus), lenže ani táto alternatíva, ktorá ospravedlňovala človeka za jeho správanie, mnohých neuspokojovala, veď si mohol tvrdiť, že keď si zabíjal, tvoju ruku viedol Boh zla, aký trest by si teda mal dostať, ak si plnil vôľu Boha? a iný filozof (Karl Jaspers) tvrdí, že Transcendencia sa prejavuje šiframi, ktorými sú rôzne konkrétne podoby Boha, môžu si dokonca aj protirečiť...a ak veríš v jediného Boha, nepripúšťaš existenciu iných Bohov:)na druhej strane sme tu už mali aj polyteizmus, vieru vo viacerých Bohov...

Aj vedci veria. Viera sa dá chápať v rôznych významoch a ja ju tu chápem v tom materialistickom. Viera v nepodložené hypotézy ma nezaujíma. Argumenty, ktoré podporujú existenciu boha nemá význam deliť na filozofické a vedecké. Jednoducho buď je niečo argumentom, alebo to argumentom nie je. Alebo to iba podporuje hypotézu, no nedokazuje ju dostatočne presvedčivo. Býva to rôzne. Rozhodne ma nezaujíma, či je argument filozofický alebo vedecký, lebo podľa mňa existujú len dva druhy argumentov - správne a nesprávne.
Moje správanie závisí od toho, v ktorého boha verím. Dohodneme sa, že v kresťanského, dobre? Potom ale neexistuje a nie je čo riešiť. Ak by som uvážil boha všeobecného, vede najbližšieho, ktorý napr. nie je pôvodcom tvrdenia "Mlátiacemu volovi hubu nezaväzuj" (Dt 25, 4), tak potom si myslím, že niet sa podľa čoho rozhodnúť, či existuje alebo nie, lebo vidím iba dve rovnako pravdepodobné možnosti. Ale každá podmienka na boha, aký by mal byť, pravdepodobnosť jeho existencie znižuje. No a kresťanský boh je tak oklieštený (napr. že musí byť dobrý, ale určite sa nájde spústa ďalších vecí) že je pravdepodobnosť jeho existencie približne 0. Takže som si to zjednodušil tak, že kresťanský boh, resp. boh v takom zmysle, ako ho chápu kresťania, neexistuje. Dôkaz jeho neexistencie spočíva v malej možnosti jeho existencie.

je pravda, že aj vedci veria, ale ani jeden z nich nemá svoju vieru podloženú nejakým dôkazom....podľa inteligentného dizajnu (to je jedna koncepcia o fungovaní sveta) musí existovať Boh, alebo niekto, kto "naprogramoval" túto podobu sveta, aj keď doň už nezasahuje..."materialistická viera" je dosť zvláštny a protirečivý pojem, ak je to vnímané cez empirické dôkazy, tak také dosiaľ neexistujú...inak by sme v Boha mohli (nie museli, pretože by sa určite našiel niekto, kto by aj napriek dôkazom neveril) "uveriť" všetci...podložené argumenty sú buď dokázané, alebo podporené inými argumentami, teda logicky odvodené...v metafyzike sa do 20. storočia nevyžadovalo argumenty empiricky dokladať, resp. ak si niečo tvrdil, nemuselo to byť ukotvené v reálnom (fyzickom) svete...a predtým existovali dostatočné argumenty, ktoré podporovali existenciu éteru, rôzne nespochybniteľné predstavy vzniku sveta, človeka...lenže ako zistíš, či je nejaký argument správny alebo nie? Podľa čoho? Povedz mi lukáško, som veľmi zvedavá....je veľký rozdiel medzi tvrdením o fakte v skutočnosti a postojom človeka k nejakému faktu...napr. keď tvrdím "Táto krieda je biela", pravdivosť výroku potvrdí porovnanie so skutočnosťou...keď povieš "Myslím si, že táto krieda je čierna", pravdivosť výroku závisí od toho, čo si naozaj myslíš a nie od toho, či je krieda biela alebo čierna....ako vidíš, výrok môže byť pravdivý, aj keď sa v ňom mýliš a k takýmto výrokom môže patriť aj tento "Verím, že Boh existuje a budem sa podľa toho aj správať"
Ak veríš v kresťanského Boha, tak v neho veríš a neriešiš, či existuje alebo nie, pretože pre teba jednoducho existuje a je pravda, že kresťanský Boh je dosť zdogmatizovaný a neuspokojuje dnešného človeka, ale na to už prišiel aj Kierkegaard v 19. storočí (a mnohí pred ním), tak si skús k tomu niečo prečítať (odmietal inštitucionalizovanú formu viery-cirkev a všetko, čo s ňou súviselo, viera bola preňho paradox života, veriť znamenalo veriť silou absurdna)....
Jaspers (filozof 20. storočia) napríklad tvrdí, že nie je správne aplikovať našu logiku na Boha, a teda ani súbor logicky nesporných tvrdení...a nakoniec, pre Boha je podľa veriacich všetko možné:) aj jeho podľa teba nemožná existencia, dobrú noc;)

že existencia Boha, nech je pre teba akokoľvek nepravdepodobná (logicky nemožná, absurdná), môže byť možná pre Boha....

> aj vedci veria, ale ani jeden z nich nemá svoju vieru podloženú nejakým dôkazom
Na rozdiel od vás veriacich majú vedci svoje tvrdenia 300 rázy lepšie doložené. Vidno, že nevieš, čo je to veda. Ďalšími nezmyslami v tvojom príspevku sa ani nebudem zaoberať.

mohol by si mi teda vysvetliť, čo to veda je? ak sa staviaš do pozície tichého mnícha, ktorý sa iba pýta a nič nepovie, diskusia nie je možná...naozaj by som chcela vedieť, ako vedci dokladajú svoje tvrdenia, resp. či majú doložené argumenty o existencii Boha alebo argumenty, ktoré jeho existenciu vyvracajú...a myslím, že už na tvoje príspevky nebudem reagovať, nemá to zmysel;)aj keď sa nevzdávam tak ľahko a snažím sa rozumieť...mal by si nás oboznámiť s tým, čo chápeš pod vedou, vierou, dôkazmi o existencii Boha a správaním bez či v závislosti od jeho existencie...inak ani jedno tvoje tvrdenie nemá pevné základy a rozpadne sa ako domček z kariet...

Aká láska? Hogo, ty taký znalec by si mal vedieť, že slovo láska má XY významov. Ktorý z nich pasuje na Boha?

2 mona: sexuálna láska asi nie. Neviem si predstaviť, ako by to robil s bohom. Ale v jednej slovenksej piesni sa spieva: "ožeň sa, šuhajko, s pánem bohem", takže som stále na pochybách.

2 dia: Veda je poznávanie a hľadanie pravdy. Obecný názor vedy a väčšiny vedcov na boha je taký, že sa o ňom nevyjadrujú. Kdesi som už písal, prečo - lebo niet dôkazov pre ani proti. Konieckoncov, nikto ich ani nehľadá. To iba takí blázni, ktorí nemajú čo robiť, ako ja, ich hľadajú.

naozaj vyčerpávajúca odpoveď na to, čo je veda;)veda je hľadanie a poznávanie pravdy a pre existenciu Boha niet dôkazov hm, ale potom si protirečíš, pretože predtým si tvrdil, že "viera je dokázaná skutočnosť a vedci veria", aj vedci síce musia veriť svojim dôkazom (ako si povedal veriť znamená pokladať za pravdivé), ale tá náboženská viera je o niečom inom:)nepotrebuje empirické dôkazy...preto ich hľadajú iba heretici a ak aj veriaci, tak preto, že sa snažia brániť svoju vieru a (aj) logicky ju obhajovať....avšak viera prekračuje rozum a akékoľvek dokazovanie...

...na náboženské témy je vždy nezmyselná. Preto ťa Lukasko pozývam sem: http://bezboha.forumup.org.

ak si myslíš, že som veriaca, mýliš sa....ja len rozumiem tomu, prečo ľudia dokážu veriť v Boha a správať sa podľa toho, aj keď nemajú jeho existenciu dokázanú...a lukasko zatiaľ snáď iba hľadá pravdu, no asi je skôr ateista...

2 dia: Zhodneme sa v tomto: Záleží, v akom význame chápeme vieru. Niet pochýb, že sa bežne používané významy tohto slova v mnohom líšia. Ja som vieru použil v zmysle "považovať za pravdivé", aj keď sám sa s týmto významom plne nestotožňujem, pretože slovo viera má, podľa mňa, ešte aj druhý podstatný význam, a tým je sebadôvera (viera v seba samého, svoje schopnosti, atď). Tretí význam slova viera v zmysle "odovzdanie sa" nepoužívam, aj keď mi je jasné, že ty áno. Preto si myslíš, že v tom, čo hovorím, je spor. To, že "viera je niečo iné ako vedecky (empiricky-skúsenostne) dokázaná skutočnosť...", si povedala ty, nie ja. Ja som hovoril, že veriť znamená považovať za pravdivé a z toho som aj vychádzal pri písaní výroku "vedci veria". Ja slovo viera používam v prvom, nanajvýš tak v druhom zmysle. Nemám dôvod používať význam, ktorý vznikol omylom. Máš naozaj pravdu, že "otázka znie inak". Akosi som to prehliadol pri prvom čítaní. Ako keby si mi tým povedala, že baviť sa o viere v treťom význame so mnou nemá zmysel. Máš pravdu, nemá. Mne nešlo o nejaké pocity, o moje subjektívne predstavy, ale o objektívnu, odomňa nezávislú skutočnosť. To, čo cítim, mi môže byť v tejto chvíli ukradnuté, lebo to nemá žiadny vplyv na to, či exituje boh. Sama priznávaš, že dokazovanie v otázkach náboženskej viery nemá zmysel. Lenže čo potom môže človek zo svojej viery odvodiť? Stane sa za to boh skutočnejší, že v neho človek verí?

2 mona: možno sa na tom fóre niekedy stavím.

ľudia verili aj v škriatkov, bosorky a drakov...a verili aj v zmysel vojny, inkvizície, dokonca aj genocídy....ak viera znamená veriť v seba samého, mal by si veriť aj vo svoje pocity a svoje presvedčenia, myšlienky...veď veriaci sám seba vedome neklame...nerozumiem tvojmu pojmu "odovzdanie sa", ale predpokladám, že ty o ňom uvažuješ ako o skoku veriaceho, ktorému my nemusíme rozumieť...ak niekto verí, urobí z pohľadu neveriaceho skok, "odovzdá sa", ale vždy to má v sebe ujasnené a rozumie svojim pocitom a myšlienkam, je s nimi stotožnený + nemá potrebu ich vysvetľovať, niekedy sa to ani nedá....veriaci teda považujú Boha za pravdivého...a objektívne sa až teraz dokazuje aj teória relativity (zakrivený časopriestor, predtým sa v neho skôr "verilo"), či to, že minulosť ani budúcnosť objektívne neexistujú, alebo to, že nemáš svoje Ja a ani slobodnú vôľu, to všetko sa objektívne dokazuje a mnohé z toho sa nateraz ako dokázané uznáva....žiješ vari podľa toho? myslíš, že máš niečo ako svoje Ja? slobodnú vôľu? že existuje minulosť, budúcnosť? ak áno, žiješ vo viere, ktorá nie je objektívna, ale subjektívna, sú to iba tvoje pocity, ktoré sú ti vraj ukradnuté....veď niektoré experimenty dokazujú, že nič z toho neexistuje, ale podľa objektívne dokázanej reality sa nedá žiť...ach lukasko, podľa mňa zaváži práve to, čo cítiš, čo si myslíš, čo prežívaš....

Záplava zrejmých tvrdení je typická pre veriaceho, ktorý sa ocitol počas argumentácie v koncoch. Je to tak preto, aby ukázal, že aj on má predsa aspoň v niečom pravdu.
Zaujímavé, že si sa chytila práve toho významu slova viera, ktorý vôbec nie je predmetom tejto diskusie. Napriek tomu ti odpoviem. S druhým významom slova viera je to trošku zložitejšie, ako si myslíš. Viera v seba = sebadôvera je prostriedok na dosiahnutie svojich egoistických cieľov. S pravdou nemá nič spoločné.
"Veriaci seba určite <i>vedome</i> neklame." To je naprostá pravda. Lenže ak niečomu bezvýhradne veríme, je to prvý príznak veľkého rizika omylu. Viera poskytuje istotu vo svete plnom neistôt. Ale naša viera neurobí z tohto neistého sveta svet istý.
Pod odovzdaním sa som myslel podriadenie sa božej autorite.
Čo znamená "byť stotožnený so svojimi myšlienkami"? Toto sú typické formulácie veriacich, ktoré nedávajú žiadny zmysel. Podobne je to aj s výrazom "zvnútorniť", na ktorý si môže nárokovať autorské právo E. Páleš.
No a maximálne typickým znakom je pletenie kreacionizmu, teórie relativity a kvantovej fyziky do diskusií, do ktorých vôbec nepatria.
Či žijem podľa poznatkov vedy, to je dobrá otázka. Ja odpovedám "Nie.". Náš model okolitého sveta je vždy iba priblížením, preto je to model, a preto nikdy nebudeme žiť presne podľa toho, aký svet v skutočnosti je.
Moje ja sa dá pekne definovať ako jeden veľký a komplexný počítačový program. Možno ešte lepšie tak, že je to viacero paralelne bežiacich programov. A slobodná vôľa? Tú má aj kalkulačka - občas hádže výsledky, o ktorých sme dopredu nevedeli. Ale aby si ma pochopila: ak je systém dostatočne zložitý, začína "žiť vlastným životom". To je tá slobodná vôľa.
Práve preto sú mi moje pocity občas ukradnuté, aby som v tých vzácnych chvíľach mohol rozšíriť svoj percepčný rámec a dôjsť na niečo, čo som <i>doposiaľ</i> nevedel.
Povedz mi, prečo vy kresťania tak strašne chcete, aby bola pravda, že podľa objektívne dokázanej reality sa nedá žiť? Alebo sa mi to iba zdá, že to chcete? Možno sa mýlim.
> ach lukasko, podľa mňa zaváži práve to, čo cítiš, čo si myslíš, čo prežívaš....
Veľmi záleží na tom, čo cítim. Ale dôležité je to iba pre mňa. Iba mňa to ovplyvňuje, nie ten kameň. Moje prežívanie neovplyvňuje objektívne dokázanú realitu.

A pretože som tiež len človek, tak sa ti ospravedlňujem za to, že som ťa intelektuálne zhodil. Vieš, aj ja mám z toho potom zlé svedomie.

chytala som sa oboch významov, ktoré akceptuješ slovami: "Ja som vieru použil v zmysle "považovať za pravdivé"...slovo viera má, podľa mňa, ešte aj druhý podstatný význam, a tým je sebadôvera (viera v seba samého, svoje schopnosti, atď)."
možno si si to doteraz nevšimol, ale niekoľkokrát som ti napísala, že nie som veriaca...pojmy, ktoré si uviedol určite nejaký zmysel majú, študovala som aj logiku a je nanajvýš nezodpovedné označovať ich za nezmyselné...dokonca aj pojmy, ktoré stratili denotát a nemajú význam podľa analytickej filozofie, ho podľa iných logikov majú...a pojem zvnútorniť by som rozhodne nepripisovala Pálešovi...veriaci určite bežne nemiešajú kreacionizmus s kvantovou fyzikou...jedinou alternetívou, ktorá vieru stavia na evolučnom základe a empirických dôkazoch, je inteligentný dizajn (kukni sa na to)
a myslím, že sme hovorilio vzťahu viery a vedy, ak je pre teba jediným argumentom pre vieru dôkaz o Božej existencii...
a kybernetika zatiaľ nedokáže napodobniť ľudskú myseľ:) počítače nedokážu porozumieť práve tomu, čo tak často skloňuješ, a to je "zmysel, význam" niečoho (napr. slova) a tak pretečie ešte veľa vody, kým toho budú schopné...
inak, vôbec nedokážeš pozorne čítať a už ma nebaví boj s veternými mlynmi, pretože raz tvrdíš, že máš Ja a slobodnú vôľu a potom, že vy veriaci nedokážete žiť podľa objektívnej reality, veď ani ty to nedokážeš....si potom kresťan?
veriť v niečo neznamená hneď veriť v Boha a posmrtný život...neovplyvňuješ objektívnu realitu, ale dosť podstatne ovplyvňuješ to, ako ju vnímaš a to je pre teba realita (jeden z jej modelov)...pa

ospravedlnenie prijímam...možno nekončím, ale už sa nevládzem s tebou prieť o pravdu, možno moje vedomopsti vôbec nepotrebuješ a ani nechceš počúvať...všetko dobré

Takže ti je jasné, že kresťannský boh má minimálnu šancu na existenciu?

že logika naň nestačí a nedokážeme jeho existenciu dokázať ani vyvrátiť, ale logika nie je vo viere nutná, v tom to je, ak je Boh mimo logiky a mimo vedu, mohol by existovať a je mnoho vecí, ktorým veríme a nie sú dokázané, logicky možné! a niektoré veci majú kresťania naozaj dobre logicky odôvodnené, veď na tom makajú teológovia už 2000 rokov, čuduješ sa? ja nie...ale mám jednu ideu, ktorá by mohla vysvetliť myšlienku Boha vo vedomí človeka (aj na tom sa v kruhu mysliteľov pracuje) a v budúcnosti by to mohlo byť aj empiricky dokázateľné, ale to by bolo možné urobiť možno až o niekoľko desať-storočí neskôr...a možno nie a Boh naozaj existuje:) ale vieš si predstaviť, čo by tým človek (nehovorím o sebe, ja som to už stratila) stratil? prečo je viera dôležitá? aká je jej podstata? zmysel?

potom neni o čom. Ja viem, že existuje more argumentov, ale mňa zaujímali len tie overiteľné. Z definície viery logika nie je potrebná. Howgh.

2006-11-26 14:53:00 a
2006-11-26 14:53:26. Potom zmaž aj túto moju poznámku.

tu príspevky nejdú mazať